Takže máme nainštalovaný a spustený systém.

Mandrake Linux release 9.0 (dolphin) for i586
Kernel 2.4.19-16mdk on an i686 / tty1
zktv login :

Prihlásime sa ako bežný užívateľ, trebárs už spomínaný fero, zadáme heslo a sme dnu :

[fero@zktv fero]$ , kde ľavé fero symbolizuje prihláseného užívateľa, zktv je názov počítača a pravé fero symbolizuje adresár, v ktorom sa nachádzame.
Možno ste si všimli, že postrádate niečo ako C:\, to je preto, že Linux a všetky unixové systémy vôbec asociujú diskové zariadenia iným spôsobom. Tu sa obsah disku javí ako jeden veľký adresár s označením / a vraví sa mu root directory (volajme ho koreňový adresár). Ostatné zariadenia sa v Linuxe značia v závislosti od toho, či sú typu IDE, alebo SCSI takto : IDE zariadenia sa označujú /dev/hdXY, kde X znamená :
- a - master na primárnom IDE radiči
- b - slave na primárnom IDE radiči
- c - master na sekundárnom IDE radiči
- d - slave na sekundárnom IDE radiči
Y je číslo diskového oddielu (partície) napríklad /dev/hda1 je prvý oddiel master IDE disku na primárnom radiči,/dev/hdc (bez čísla) je CD-ROM zapojený ako master na sekundárnom radiči.
SCSI zariadenia sa značia obdobne, s rozdielom v prvých dvoch písmenách, čiže /dev/sdXY, kde X a Y znamenajú to isté, čo u IDE zariadení.
Keďže sme si pri inštalácii nechali rozdeliť disk automaticky na spôsob servra, na disku máme vytvorených viacero oddielov, skontrolujeme si to príkazom df

Moje údaje sa samozrejme nezhodujú s Vašimi. Ako vidíte, ja mám naviac pripojené diskové oddiely systému windows (/dev/hda1, /dev/hda6).
Z tohto výpisu je jasné, že disk je rozdelený do viacerých partícií, z ktorých každá je pripojená ako určitý oddiel : /dev/hda5 je pripojený ako kmeňový adresár /, /dev/hda10 ako /home, /dev/hda11 ako /tmp, /dev/hda8 ako /usr, /dev/hda9 ako /var, /dev/hda1 je pripojená do /mnt/nt a /dev/hda6 do /mnt/nt2. Ďalej je možné z výpisu vyčítať zaplnenie disku v bytoch i v percentách. Zrozumiteľnejšie sa nám to zobrazí pri použití príkazu df s prepínačom h

Teraz sme dostali výpis so zaplnením oddielov v megabytoch, resp. gigabytoch. (df --help nám napovie viac o možnostiach využitia tohto príkazu).
/home - tu sa nachádzajú domovské adresáre všetkých užívateľov zadefinovaných v tomto systéme (niečo ako C:\Documents and Settings v NT systémoch)
/tmp - adresár pre dočasné súbory (obodba C:\windows\temp)
/usr - tu sa nachádzajú všetky programy (C:\Program Files)
/var - tu sú uložené logy, webové stránky(ak beží webserver), adresár pre ftp- server(ak beží), pošta, databázy a podobne
/ - koreňový adresár, tu je uložené všetko ostatné
swap - to je oddiel na dočasné ukladanie obsahu pamäte (tento oddiel vo výpise df nevidíme, ale je to veľmi dôležitý oddiel, spravidla by sa jeho veľkosť mala rovnať dvojnásobku veľkosti RAM)
Ono sa to pri inštalácii dalo riešiť aj tak, že by sme si vytvorili iba jeden oddiel pripojený ako / a jeden swap oddiel, ale takéto riešenie sa hodí pre stanice, nie pre servre, pretože pri servroch treba rátať aj s pokusmi o útok z Internetu (mám na mysli servre pripojené do Internetu) a s inými skutočnosťami. Napríklad adresár /home by sa nám mohol nebezpečne rozrastať s pribúdajúcim počtom užívateľov a ich neukáznenou diskovou aktivitou, až by došlo k zaplneniu disku súbormi užívateľov.

Obsadenie RAM je možné zistiť príkazom free

alebo free -m, kde dostaneme zrozumiteľnejší výpis v MB (podrobnejšie free --help)

Na výpis bežiacich procesov nám slúži príkaz ps (ps --help), ps aux nám toho povie dosť:

USER je vlastník procesu,PID je identifikačné číslo procesu, %CPU je informácia o zaťažení procesora daným procesom, %MEM informácia o percentuálnom vyťažení pamäte procesom, VSZ je informácia o zaťažení virtuálnej pamäte pre daný proces, RSS je informácia o zaťažení rezidentnej pamäte, TTY je informácia o terminále, na ktorom proces beží (ak je v tomto stĺpci ?, znamená to, že proces nieje pripojený k žiadnemu terminálu), STAT je momentálny stav procesu, START zobrazuje dátum spustenia procesu, TIME symbolizuje dobu, počas ktorej proces zaťažoval procesor, COMMAND zobrazuje názov procesu a parametre, s ktorými je spustený.

Zaujímavá a neodmysliťeľná pre Linux a UNIXové systémy vôbec je možnosť prepínať sa medzi konzolami pomocou ľavého Alt+<F1 - F6>. Čiže na konzole tty1 môžem byť prihlásený ako fero a na konzole tty2 ako root, keď práve potrebujem spustiť program, ktorý je oprávnený spúšťať iba root. Popri tom môžem konfigurovať sambu na konzole tty3, pričom na konzole tty4 nahliadam do návodu. Ak som na konzole tty2 spustil nejaký program, ktorý mi z dôvodu zlého nastavenia zmrzol a nereaguje na moje panické stláčanie kláves, prepnem sa stlačením ľavého Alt+<F5> na konzolu tty5, prihlásim sa ako root, vypíšem si bežiace procesy príkazom ps aux, zistím si PID programu, ktorý na mňa kašle (napr. 1156) a pomocou príkazu kill -9 1156 ho usmrtím, pričom na konzole tty6 si veselo IRCujem pomocou programu BitchX, alebo EPIC :-)

Ako už možno viete, Linux je viacužívaťeľský systém, v ktorom má každý súbor svojho vlastníka. Ten spravidla patrí do určitej skupiny užívateľov a môže svojim súborom definovať prístupové práva. Napríklad bibliografka môže patriť do skupiny knihovníci, ale ekonomická pracovníčka by v nej nemala čo hľadať, tá by mala patriť do svojej vlastnej skupiny, napríklad ekonóm a mala by mať nastavené prístupové práva k svojim súborom tak, aby si ich pracovníci zo skupiny knihovníci nemohli prezerať a už tobôž v nich niečo meniť.

Teraz sa oboznámime s orientáciou v Linuxe.
Ak chceme zistiť, kde sa práve nachádzame, použijeme príkaz pwd

Na prepínanie medzi adresármi nám slúži príkaz známy aj z DOSu cd. Prepnime sa teda do hlavného adresára pomocou cd /

príkazom ls môžme zistiť obsah adresára, v ktorom sa nachádzame

Použitím prepínača -l príkazu ls sa nám dostane podrobnejšieho výpisu s informáciami o adresároch, súboroch, ich majiteľoch a prístupových právach k nim. Pre lepšie pochopenie sa prepnime do adresára /var/log, pretože v / sa nachádzajú iba adresáre.

Z výpisu môžme zistiť, ktorá položka je súbor a ktorá adresár podľa toho, či sa na začiatku riadku objavuje d, alebo nie. Ak tam d je, jedná sa o adresár, názov adresára sa navyše končí lomítkom.

Atribúty súboru sa značia nasledovne : drwxrwxrwx

prístupové práva pre adresár a pre súbor

Ak chceme súbor čítať, použijeme príkaz cat, alebo more. Skúsme teda cat user.log a pre porovnanie aj more boot.log.

Tu sa nám ale naskytá problém a síce, nemáme právo na čítanie tohto súboru a podľa ls -l ani žiadneho iného (logy predsa nemôže vidieť každý). Ak teda chcem čítať logy, prihlásim sa ako root. Rýchly spôsob, ako sa to dá dosiahnuť je príkaz su (superuser). Napíšem teda su a zadám heslo pre roota.

Zopakujem príkaz cat user.log

... dostanem výpis obsahu súboru v závislosti od jeho veľkosti vcelku. Ak chcem, aby sa mi text zobrazil po stránkach, použijem už spomínaný more boot.log